Pokazywanie postów oznaczonych etykietą Slovak. Pokaż wszystkie posty
Pokazywanie postów oznaczonych etykietą Slovak. Pokaż wszystkie posty

sobota, 30 stycznia 2021

Hunkovce

Drewniana cerkiew greckokatolicka pw. Opieki Najświętszej Bogurodzicy znajduje się na wzgórzu w centrum wsi. Jest położona na cmentarzu i otoczona drzewami. Cerkiew greckokatolicka, a dokładniej kościół katolicki obrządku bizantyjsko-słowiańskiego, nawiązuje do tradycji cyrylo-metodiańskich i uważana jest za ich bezpośredniego dziedzica. W środkowej i wschodniej części Karpat powstały unikatowe drewniane cerkwie, które są specyficznym przykładem obiektów sakralnych wschodniego chrześcijaństwa. Cerkwie te są z jednej strony odbiciem prostoty i ubóstwa mieszkańców tego regionu, ale jednocześnie stanowią świadectwo mocnej wiary i nadziei, jaką człowiek pokłada w Bogu.


[SK]

Drevený gréckokatolícky chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky v Hunkovciach nájdete v strede obce na kopčeku na cintoríne, obkolesený stromami. Gréckokatolícka cirkev, alebo presnejšie Katolícka cirkev byzantsko-slovanského obradu sa hlási k cyrilo-metodským tradíciám a považuje sa za priameho dediča tejto tradície.

V strednej a východnej časti Karpát vznikali ojedinelé drevené chrámy, ktoré sú špecifickým príkladom sakrálnych objektov východného kresťanstva. Tieto chrámy sú na jednej strane odrazom jednoduchosti a chudoby obyvateľov tohto kraja, ale zároveň dokazujú pevnú dôveru a nádej, ktorú človek vkladá do svojho Boha. To potvrdzujú aj slová žalmistu: „Jeden deň v tvojich nádvoriach je lepší než iných tisíce. Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha ako prebývať v stanoch hriešnikov. Lebo Pán, Boh, je slnko a štít, milosť a slávu udeľuje Pán; neodoprie dobro tým, čo kráčajú v nevinnosti. Pane zástupov, blažený človek, čo sa spolieha na teba“ (Ž 84, 11 – 13).

Podľa doterajších skúmaní pochádza drevený chrám v Hunkovciach z konca 18. storočia. Chrám je tradične rozdelený na tri časti.

Predsieň, ľudovo nazývaná aj babinec, sa nachádza pod hlavnou vežou. Spočiatku išlo o miesto vyhradené pre katechumenov, teda tých, ktorí sa pripravovali na krst, alebo pre kajúcnikov.

Ďalšia časť chrámu, loď, nadväzuje na predsieň. V nej sa sústreďujú veriaci zúčastňujúci sa obradov. Zo symbolického hľadiska predstavuje putujúcu Cirkev, teda kresťanov žijúcich na zemi.

Treťou a najpodstatnejšou časťou chrámu je svätyňa. Zo symbolického hľadiska  predstavuje nebeské kráľovstvo, teda oslávenú Cirkev. Svätyňa je od lode oddelená vysokou obrazovou stenou, ktorá sa nazýva ikonostas. V tomto chráme však ikonostas chýba. Tradične sú na ňom zobrazené ikony Krista, Bohorodičky a svätých, ktorí veriacim v lodi chrámu majú svojím príkladom pomôcť prejsť do radosti večného života, ktorý predstavuje svätyňa.

Chrám je trojdielny, trojpriestorový a trojvežový. Je postavený na nízkej kamennej podmurovke. Stavba má zrubovú konštrukciu. Celé telo chrámu je vertikálne obložené doskami a lištami. Veža, ktorá vyrastá z valbovej strechy predsiene a dohora sa zužuje, má stĺpikovú konštrukciu. V hornej časti je rozšírená, čím sa naznačuje tzv. izbica. Vo veži dnes už nie sú zavesené zvony. Na veži je nízka, pyramidálna strecha. Nad ňou je makovica, zaslepená laterna, strieška a menšia cibuľa. Na vrchu je dvojramenný ozdobný kríž s lunetkou.

Loď má nad parapetom na južnej strane dve okná. Strecha lode je stanová a je rozdelená na dve časti. Strecha svätyne je pyramidálna. Vrch nad strechami lode a svätyne je totožný s hlavnou vežou. Celý chrám je pokrytý štiepaným šindľom.

Funkčné jadro chrámu – ikonostas, prestol a ďalšia pôvodná výzdoba v chráme už chýbajú. Po opravách v roku 1922 mal byť chrám v roku 1935 odpredaný a prevezený do Ústí nad Orlicí, pričom výnos z predaja mal poslúžiť na financovanie výstavby nového chrámu. V čase frontových bojov v jeseni 1944 bol značne poškodený a opravený v roku 1947.

V roku 1957 bolo v hunkovskom drevenom chráme ešte niekoľko ikon z polovice 18. storočia (sv. Archanjel Michal, Žehnajúci Kristus, Pokrov – Ochrana presvätej Bohorodičky), osud ktorých však už nie je známy. Ikona – Spas nerukotvornyj, dielo Jakuba Zesi z roku 1671, je v zbierkach Šarišského múzea v Bardejove.

V ikonopisných zbierkach Šarišského múzea v Bardejove sa nachádzajú aj ďalšie ikony z Hunkoviec: sv. Juraj a Teodor z roku 1670 – 1700, sv. Juraj s drakom zo 17. storočia, sv. Teodor Stratilát datovaný rokmi 1630 – 1650, Bohorodička okolo 1780 – 1800. Všetky tieto ikony získalo múzeum ešte v roku 1906.

V roku 2010 bola na chráme v rámci projektu Záchrana drevených chrámov na Medzinárodnej drevenej ceste vymenená šindľová strecha a celé opláštenie.

Bodruzal

Greckokatolicka cerkiew św. Michała w Bodružalu należy do najstarszych słowackich świątyń drewnianych obrządku wschodniego, jej budowa jest datowana na rok 1658. Jest to budynek zrębowy usytuowany na planie trzech kwadratów, symbolizujących Trójcę Świętą.

Miejscowość Bodružal leży w powiecie Svidník, 8 kilometrów od Przełęczy Dukielskiej, przez którą przebiega granica między Słowacją a Polską. Ma około 1 600 mieszkańców.

Tutejsza cerkiew od 1968 roku aż do połowy lat 90. XX wieku służyła wiernym dwóch kościołów – prawosławnego i greckokatolickiego. Obecnie korzystają z niej już tylko grekokatolicy.

W dwudzielnej wieży głównej znajdują się trzy dzwony, z których najstarszy pochodzi z 1759 roku. Otoczona przyrodą cerkiew wznosi się na wzgórzu nad miejscowością. Jej patronem jest biskup i cudotwórca, święty bardzo popularny ze względu na swoją dobroczynność - Mikołaj, który około 300 roku był biskupem w Azji Mniejszej.

Z tyłu nad cerkwią znajduje się też pomnik poświęcony 400 żołnierzom poległym podczas pierwszej wojny światowej, których szczątki pochowano na miejscowym cmentarzu. Bodružal jest jedną z niewielu słowackich miejscowości, w której toczyły się operacje wojskowe podczas obu światowych wojen.



SK: Kostol sv. Mikulasa, bol postaveny v roku 1658 na juznom svahu obce. Trojdielna zrubova stavba ma bohato clenenu sindlovu strechu s tromi zvysujucimi sa vezami. Strecha je pokryta sindlami a objekt je obity vertikalne doskami s listami. Oltar, podobne ako v ostatnych cerkvach, je orientovany na vychod. Areal chramu obklopuje zrubová ohrada so sindlovou strieskou a drevenou vstupnou branickou s makovickou. Samonosna veza i stupnovite kupoly nad svatynou a lodou su zakoncene makovickami a bohato kovanymi krizmi.

Na severnej stene hlavnej lode je zachovana cast nastennych malieb z konca 18. storocia: Posledny sud a Kalvaria. Vnutorna vyzdoba je barokova, bielo-zlato malovana. Ikonostas a dalsie ikony su z konca 18. storocia. V 90-tych rokoch bol zrekonstruovany oltar, zertvenik, ikonostas a ikony. V lete roku 2004 prebiehala komplexna rekonstrukcia.

Za kostolom sa nachadza miesto, kde bolo pochovanych 400 vojakov rakusko-uhorskej a ruskej armady.

EN: The Tserkva of St. Nicholas was built in 1658 on the southern slope of the village. The three-part log building has an exuberantly articulated shingle roof with three towers prolonged in the western direction. The altar – similar to other Russian churches - faces east. The church property is surrounded by a log fence with a single roof.

On the north side of the nave part of wall painting from the end of the 18th century has been preserved: The Last Judgement and the Calvary. Interior decoration is baroque, white-golden painted. The iconostas and other icons are from the end of the 18th century. In the 1990s the altar, iconostas and icons were restored.

Behind church is place where are buried 400 soldiers of Austria-Hungary empire and Russia.

niedziela, 7 czerwca 2020

Martin - Muzeum Wsi Słowackiej

https://www.geocaching.com/geocache/GC8D0CP

Muzeum Wsi Słowackiej jest największą na Słowacji ekspozycją etnograficzną urządzoną w plenerze, pod gołym niebem. Począwszy od lat 1960-tych XX wieku, Słowackie Muzeum Narodowe w Martinie tworzy tę ekspozycję w miejscowości Jahodnícke háje w południowo-wschodniej części miasta Martin. 


Ekspozycja przedstawia obraz tradycyjnego budownictwa ludowego, wiejskiego domu oraz prezentuje sposób życia mieszkańców północno-zachodniej części Słowacji z okresu od drugiej połowy XIX do pierwszej połowy XX stulecia.

[EN]

The Museum of the Slovak Village is the largest ethnological open-air exhibition in Slovakia. The Slovak National Museum - Museum of Ethnology has been compiling exhibits for this museum since late 1960s as a nationwide exhibition of traditional rustic folk architecture, housing and ways of life in Slovakia from the latter half of the 19th and the first half of the 20th centuries. On an area of 15.5 hectares of exhibition space the museum currently boasts a total of 129 house, farm, technical, social and religious buildings from the regions of Orava, Turiec, Kysuce - Podjavorníky and Liptov. They represent the various forms of traditional building styles as well as economical and social stratification of society in the northwest of Slovakia.

[SK]

Múzeum s najväcsou národopisnou expozíciou v prírode na Slovensku prezentuje okrem tradicného stavitelstva a bývania aj spôsob života na Slovensku v druhej polovici 19. a prvej polovici 20. storocia. Na ploche 15,5 ha sústreduje 129 obytných, hospodárskych, technických, spolocenských a sakrálnych stavieb z regiónov Orava, Liptov, Kysuce-Podjavorníky a Turiec. Zobrazuje tak rozmanitost foriem tradicnej stavebnej kultúry ako aj hospodársko-sociálne rozvrstvenie obyvatelstva severozápadného Slovenska.