Hunkovce

Drewniana cerkiew greckokatolicka pw. Opieki Najświętszej Bogurodzicy znajduje się na wzgórzu w centrum wsi. Jest położona na cmentarzu i otoczona drzewami. Cerkiew greckokatolicka, a dokładniej kościół katolicki obrządku bizantyjsko-słowiańskiego, nawiązuje do tradycji cyrylo-metodiańskich i uważana jest za ich bezpośredniego dziedzica. W środkowej i wschodniej części Karpat powstały unikatowe drewniane cerkwie, które są specyficznym przykładem obiektów sakralnych wschodniego chrześcijaństwa. Cerkwie te są z jednej strony odbiciem prostoty i ubóstwa mieszkańców tego regionu, ale jednocześnie stanowią świadectwo mocnej wiary i nadziei, jaką człowiek pokłada w Bogu.

[SK]

Drevený gréckokatolícky chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky v Hunkovciach nájdete v strede obce na kopčeku na cintoríne, obkolesený stromami. Gréckokatolícka cirkev, alebo presnejšie Katolícka cirkev byzantsko-slovanského obradu sa hlási k cyrilo-metodským tradíciám a považuje sa za priameho dediča tejto tradície.

V strednej a východnej časti Karpát vznikali ojedinelé drevené chrámy, ktoré sú špecifickým príkladom sakrálnych objektov východného kresťanstva. Tieto chrámy sú na jednej strane odrazom jednoduchosti a chudoby obyvateľov tohto kraja, ale zároveň dokazujú pevnú dôveru a nádej, ktorú človek vkladá do svojho Boha. To potvrdzujú aj slová žalmistu: „Jeden deň v tvojich nádvoriach je lepší než iných tisíce. Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha ako prebývať v stanoch hriešnikov. Lebo Pán, Boh, je slnko a štít, milosť a slávu udeľuje Pán; neodoprie dobro tým, čo kráčajú v nevinnosti. Pane zástupov, blažený človek, čo sa spolieha na teba“ (Ž 84, 11 – 13).

Podľa doterajších skúmaní pochádza drevený chrám v Hunkovciach z konca 18. storočia. Chrám je tradične rozdelený na tri časti.

Predsieň, ľudovo nazývaná aj babinec, sa nachádza pod hlavnou vežou. Spočiatku išlo o miesto vyhradené pre katechumenov, teda tých, ktorí sa pripravovali na krst, alebo pre kajúcnikov.

Ďalšia časť chrámu, loď, nadväzuje na predsieň. V nej sa sústreďujú veriaci zúčastňujúci sa obradov. Zo symbolického hľadiska predstavuje putujúcu Cirkev, teda kresťanov žijúcich na zemi.

Treťou a najpodstatnejšou časťou chrámu je svätyňa. Zo symbolického hľadiska  predstavuje nebeské kráľovstvo, teda oslávenú Cirkev. Svätyňa je od lode oddelená vysokou obrazovou stenou, ktorá sa nazýva ikonostas. V tomto chráme však ikonostas chýba. Tradične sú na ňom zobrazené ikony Krista, Bohorodičky a svätých, ktorí veriacim v lodi chrámu majú svojím príkladom pomôcť prejsť do radosti večného života, ktorý predstavuje svätyňa.

Chrám je trojdielny, trojpriestorový a trojvežový. Je postavený na nízkej kamennej podmurovke. Stavba má zrubovú konštrukciu. Celé telo chrámu je vertikálne obložené doskami a lištami. Veža, ktorá vyrastá z valbovej strechy predsiene a dohora sa zužuje, má stĺpikovú konštrukciu. V hornej časti je rozšírená, čím sa naznačuje tzv. izbica. Vo veži dnes už nie sú zavesené zvony. Na veži je nízka, pyramidálna strecha. Nad ňou je makovica, zaslepená laterna, strieška a menšia cibuľa. Na vrchu je dvojramenný ozdobný kríž s lunetkou.

Loď má nad parapetom na južnej strane dve okná. Strecha lode je stanová a je rozdelená na dve časti. Strecha svätyne je pyramidálna. Vrch nad strechami lode a svätyne je totožný s hlavnou vežou. Celý chrám je pokrytý štiepaným šindľom.

Funkčné jadro chrámu – ikonostas, prestol a ďalšia pôvodná výzdoba v chráme už chýbajú. Po opravách v roku 1922 mal byť chrám v roku 1935 odpredaný a prevezený do Ústí nad Orlicí, pričom výnos z predaja mal poslúžiť na financovanie výstavby nového chrámu. V čase frontových bojov v jeseni 1944 bol značne poškodený a opravený v roku 1947.

V roku 1957 bolo v hunkovskom drevenom chráme ešte niekoľko ikon z polovice 18. storočia (sv. Archanjel Michal, Žehnajúci Kristus, Pokrov – Ochrana presvätej Bohorodičky), osud ktorých však už nie je známy. Ikona – Spas nerukotvornyj, dielo Jakuba Zesi z roku 1671, je v zbierkach Šarišského múzea v Bardejove.

V ikonopisných zbierkach Šarišského múzea v Bardejove sa nachádzajú aj ďalšie ikony z Hunkoviec: sv. Juraj a Teodor z roku 1670 – 1700, sv. Juraj s drakom zo 17. storočia, sv. Teodor Stratilát datovaný rokmi 1630 – 1650, Bohorodička okolo 1780 – 1800. Všetky tieto ikony získalo múzeum ešte v roku 1906.

V roku 2010 bola na chráme v rámci projektu Záchrana drevených chrámov na Medzinárodnej drevenej ceste vymenená šindľová strecha a celé opláštenie.

• http://www.drevenechramy.sk/drevene-chramy/svidnik-a-okolie/hunkovce/

Bodruzal

Greckokatolicka cerkiew św. Michała w Bodružalu należy do najstarszych słowackich świątyń drewnianych obrządku wschodniego, jej budowa jest datowana na rok 1658. Jest to budynek zrębowy usytuowany na planie trzech kwadratów, symbolizujących Trójcę Świętą.

Miejscowość Bodružal leży w powiecie Svidník, 8 kilometrów od Przełęczy Dukielskiej, przez którą przebiega granica między Słowacją a Polską. Ma około 1 600 mieszkańców.

Tutejsza cerkiew od 1968 roku aż do połowy lat 90. XX wieku służyła wiernym dwóch kościołów – prawosławnego i greckokatolickiego. Obecnie korzystają z niej już tylko grekokatolicy.

W dwudzielnej wieży głównej znajdują się trzy dzwony, z których najstarszy pochodzi z 1759 roku. Otoczona przyrodą cerkiew wznosi się na wzgórzu nad miejscowością. Jej patronem jest biskup i cudotwórca, święty bardzo popularny ze względu na swoją dobroczynność - Mikołaj, który około 300 roku był biskupem w Azji Mniejszej.

Z tyłu nad cerkwią znajduje się też pomnik poświęcony 400 żołnierzom poległym podczas pierwszej wojny światowej, których szczątki pochowano na miejscowym cmentarzu. Bodružal jest jedną z niewielu słowackich miejscowości, w której toczyły się operacje wojskowe podczas obu światowych wojen.

SK: Kostol sv. Mikulasa, bol postaveny v roku 1658 na juznom svahu obce. Trojdielna zrubova stavba ma bohato clenenu sindlovu strechu s tromi zvysujucimi sa vezami. Strecha je pokryta sindlami a objekt je obity vertikalne doskami s listami. Oltar, podobne ako v ostatnych cerkvach, je orientovany na vychod. Areal chramu obklopuje zrubová ohrada so sindlovou strieskou a drevenou vstupnou branickou s makovickou. Samonosna veza i stupnovite kupoly nad svatynou a lodou su zakoncene makovickami a bohato kovanymi krizmi.

Na severnej stene hlavnej lode je zachovana cast nastennych malieb z konca 18. storocia: Posledny sud a Kalvaria. Vnutorna vyzdoba je barokova, bielo-zlato malovana. Ikonostas a dalsie ikony su z konca 18. storocia. V 90-tych rokoch bol zrekonstruovany oltar, zertvenik, ikonostas a ikony. V lete roku 2004 prebiehala komplexna rekonstrukcia.

Za kostolom sa nachadza miesto, kde bolo pochovanych 400 vojakov rakusko-uhorskej a ruskej armady.

EN: The Tserkva of St. Nicholas was built in 1658 on the southern slope of the village. The three-part log building has an exuberantly articulated shingle roof with three towers prolonged in the western direction. The altar – similar to other Russian churches - faces east. The church property is surrounded by a log fence with a single roof.

On the north side of the nave part of wall painting from the end of the 18th century has been preserved: The Last Judgement and the Calvary. Interior decoration is baroque, white-golden painted. The iconostas and other icons are from the end of the 18th century. In the 1990s the altar, iconostas and icons were restored.

Behind church is place where are buried 400 soldiers of Austria-Hungary empire and Russia.

Dobroslava - sw. Paraskeva

www.drevenechramy.sk

The Greek Catholic wooden church of St. Parasceve was built in 1705. Parasceve was a daughter of rich Christian parents in Iconium. After the death of her parents, she inherited great fortune, which she distributed among the poor. Because of her wovs of chastity, she refused all those aspiring to marry her. During the persecutions under the emperor Diocletianus she was accused as a Christian and thrown into a jail. After many tortures she was murdered by a sword. 

Towards the end of the WWII, the village was destroyed and the church was damaged. When being renovated its architecture was enlarged by two side chapels, thus giving to the church a ground – floor in a shape of a cross, being unique in the Eastern Slovakia. The last renovation took place in 2001 – 2002, when the coat and the roof were replaced.

The church has five parts, five spaces, built on low stone foundation. It is adorned with three towers and five crosses. The body of the church and the walls of the towers are cased with vertically laid panels and boards. The whole church is covered with wooden shingles. According to the inventory from 1915 were here originally four bells. Presently only one bell, casted in 1790 hangs in the tower.

After entering the church, we found ourselves in the narthex. One can see here a date 1705, meaning the year of the completion and dedication of the church. From the narthex it is possible to access the choir loft, located on the western part of the nave.

The iconostasis of this church has its architecture of five rows. It is an National Cultural Monument with icons displayed on five levels. It dates to the second half of the 18th century. The main row contains from the left the icons of: the holy bishop Nicholas, the Mother of God the Hodegetria, Christ the Teacher and the patron feast icon of St. Parasceve. In the middle are two – winged royal doors with six medallions, four of them conatining Evangelists and two the depiction of the Annunciation. On the door case on the norhern side is depicted St. Basil the Great on the southern side St. John the Chrysostom. In the arch above the doors is the Divine Incarnation, with angels – heavenly hosts on sides.

The second row of feasts, contains starting from the northern wall following icons: The Nativity of the Mother of God, The Entrance of the Mother of God into the Temple, the Nativity of Christ, the Baptism of Christ, the Annunciation, the Entrance of Christ into Jerusalem. The row of feasts is divided in two parts by the icon of the Last Supper and then resumes with the icons of: the Resurrection, the Ascension of the Lord, the Descent of the Holy Spirit, the Holy Trinity, the Transfiguration of the Lord, the Protection of the Mother of God.

In the third row one can see above the royal doors the icon Small Deesis, depicting Christ the High – priest, accompanied by the Mother of God and St. John the Baptist. From the icon of Deesis towards the northern wall are the icons of: St. Peter with keys and reversed cross, St. Matthew, St. Mark, St. Andrew, St. James the Zebedee and St. Thomas. From the middle towards the southers wall resumes the row of apostles with the icons of St. Paul, St. John, St. Luke, St. Simone, St. Bartholomew and St. Phillip.

The fourth row, of prophets, is more difficult for identification. It contains six round medallions, each having a pair of figures in special extensions. From the middle towards the northern wall are the prophets Moses and Aaron. Remaining four prophets is impossible to idetify. From the middle towards the southern wall one can see kings David and Solomon, two unknown prophets with general prophetic attribute – a scroll, and then prophets Isaiah and Daniel.

The top of the iconostasis is finished by a three – bared cross with Crucifixion and the Mother of Godf and St. John on its northern and southern side, resepctively. The preserved fifth row – located on the bottom of the iconostasis contains from the left the icons of: the Flight into Egypt, Ss. Peter and Paul, the Divine Incarnation (Oranta) and the icon of St. Parasceve.

Precious are also solo icons in this church. Among them are the icons: Man of Pain, located on the preparatory table; Holy Trinity on the main altar in the sanctuary. Striking is the icon of the Last Judgment, sizeable icon of St. Parasceve with scenes from her life and other icons in the nave of the church.

Zrodlo: http://www.drevenechramy.sk/en/drevene-chramy/svidnik-a-okolie/dobroslava/